hifi.slovanet.sk

[Umbriell Sattory]

Mám taký nápad. Vždy keď sa taký novic ako ja potrebuje dostať k dákej informácii, niekedy sa i bojí opýtať, aby ho starý harcovníci nezahriakli, že existuje aj google, aj funkcia hľadať na tomto fóre. To je samozrejmé, a nikto nechce nikoho plody práce (či jeho štúdia )zadarmo. Ale v akustike a tvorbe reprosústav existuje veľa problémov a takisto i možností ich riešenia. Ak by mal človek všetko prehľadať, alobo skúsiť na vlastnej koži, asi by strávil pri tom mladosť. A pritom niekedy stačí malá rada od skúsenejšieho, len nasmerovanie, a minimálne si tým človek ušetri týždeň hľadania po nete alebo v knižnici. A ušetrí sa sklamania či flustrácie.

Preto ma napadlo založiť toto vlákno. Bol by som rád, ak by tu každý KTO CHCE, prispel svojím nápadom, zlepšovadlom, praktickým riešením dákeho problému, týkajúceho sa stavby a návrhu reprosústav.

Nechcem od nikoho, aby tu zverejňoval svoje tajné a pracne nadobudnuté know-how, ale len normálne veci, väčšinou praktické, na ktoré prišiel, alebo ktoré našiel na webe či v knihe...., a na ktoré by prišiel po čase aj dakto iný, ale načo vymýšľať či hľadať už vymyslené. Určite sa tu po čase nazbiera pekných pár zaujímavostí a dobrých rád. A v prípade že na tomto fóre padne niekedy zelenáčská otázka na dačo, stačí potom len odkázať na toto vlákno.

Pre začiatok, uvediem napríklad jeden odkaz. Ako si ho prejdete, máte naozaj na dlho čo robiť a čítať. Odporúčam si to naozaj pozrieť, nájdete tam veľké množstvo užitočných a praktických vecí na jednom mieste. Zaćína to postom no. 4. Klobúk dole pred Tým človekom, čo to dal dokopy.

http://www.avsforum.com/avs-vb/showthread.php?p=3308899#post3308899

a podobné, týkajúce sa však HTPC
http://www.avsforum.com/avs-vb/showthread.php?threadid=355128&pagenumber=1

[Umbriell Sattory]

Baffle step.

Každý kto začína stavať reprosústavu, a myslí to aspoň trochu poctivo a vážne, natrafí na tento problém.

http://sound.westhost.com/bafflestep.htm

http://diyaudioprojects.com/Technical/Baffle-Step-Correction-Circuit-Calculator/

http://www.trueaudio.com/st_diff1.htm

Edit: Časť postu zmazaná, na základe vecnej pripomenky od Opa som si uvedomil, že to bola podľa všetkého nerealizovaťeľná blbosť. Ponechám tu aspoň odkaz na jednoduchú teóriu a na jej riešenie v pasívnej výhybke. Prepáčte druhýkrát to radšej lepšie premyslím a dvakrát skontrolujem, skôr ako napíšem. Opa vďaka za pripomienku.

S pozdravom Juraj

[Umbriell Sattory]

Ďalší nápad, nájdený na webe. Jedny z mnoha možností prevedenia uchytenia reproduktorov do ozvučnice. Určite existuje i mnoho ďalších, možno i lepších, toto je len pár z mnoha možnosti pre inšpiráciu.

[Umbriell Sattory]

Alebo ako jednoducho a pomerne rýchlo urobiť ozvučnice oblých tvarov.

[Umbriell Sattory]

A výsledok

[opa]

Baffle step.

Má to drobný háček. Baffle step má velmi pozvolný průběh, zatímco aktivní výhybka zpravidla 24dB/okt. Takže to by jaksi nefungovalo.

[Frantrax]

Co Ty víš. Třeba jo.

[Umbriell Sattory]

Stránka zo zoznamom adries hotových a osvedčených DIY projektov reprosústav.


http://techtalk.parts-express.com/showthread.php?t=211558&AID=1482282&PID=2777698

[aleska]

Podívej se na http://humblehomemadehifi.com/ a myslím, že tam inspiraci najdeš určitě. Navíc na požádání Tony Gee zašle i podrobný stavební návod.

[Umbriell Sattory]

jj, tú stránku velmi dobre s poznám, a takisto Troel Gravesen. Inak sú uvedené aj v tom odkaze čo som dal, len by si to musel prejsť celé, a nie iba preletieť . Dobrý sú aj Lipkwitz a Zapph.

http://www.troelsgravesen.dk/Diy_Loudspeaker_Projects.htm

Tieto 2 stránky mám prechodené od predu dozadu a aspoň 10x To sem nedávam pre mňa, ja mám už rozhodnuté aké bedne idem stavať, ale ako inśpiráciu pre iných, ktorý by mohli dačo hľadať.

S pozdravom Juraj

[godz]

Juro, nebuď taký skromný a nepovažuj sa za analfabeta v oblasti reprotechniky. A myslím si, že čo sa týka dreva a rozličných materiálov na báze dreva, ich vlastností, spracovania, opracovania a samozrejme aj konštrukcie ozvučníc môžeš dávať rozumy celému tomuto fóru. K tomuto názoru som dospel po dvojhodinovom pokece s tebou v sobotu popoludní. Pokiaľ budem riešiť nejakú konštrukciu, určite sa budem snažiť využiť Tvoje znalosti.

[Umbriell Sattory]

Ok
Ale ked ja sa tu na tomto fore tak cítim, ked cítam príspevky od niektorých Tak ako som ti hovoril, ako vzdelaný analfabet ( no bobre, tak teraz len poloanalfabet). Jednoducho akoby niekedy hovorili inou rečou, a rozumiem tomu o čom sa bavia, až ked si to vyhľadám a naštudujem.

A to isté aj s akustikou, rozumiem jej, teda aspoň si to myslím, aspoň na akej takej úrovni, ale stále viac zisťujem že nie dostatočne do hĺbky. Že mám toho proste ešte veľa pred sebou .

A pokiaľ som si s dákym problémom, alebo teóriou nie absolútne istý, alebo mám pocit že ju až tak dobre neovládam, tak radšej predpokladám, že sa môžem mýliť. Je to ako dôkaz, ktorý keď nemáš, tak je to len blábol bez významu. Ach jaj, zase tá škola, ja sa asi toho typu rozmýšľania už nezbavím.

[check]

[Umbriell Sattory]

Nie, nie, nechápeme sa Toto vlákno som nezalozil preto, ze by som TU JA hľadal nieké projekty ktore by som chcel stavať, alebo čakal rady a riešenia pre mňa,

Tie hľadam, a dúfam že dostanem, na mojom vlákne , o stavbe štvorpásmovky eton-bass, accuto, accuton, eton. Svoju predstavu, aj s dôvodmi prečo práve takú mám, ale vždy si rád nechám poradiť.

Skôr som chcel, aby sa toto vlákno stalo dákou knižnicou, či studňou múdrosti, kde by sa časom nazbierali dobré a praktické nápady a riešenia, a z ktorej by mohli čerpať aj ostatný, a najmä zelenáči, ako som asi aj ja .


Zaoblenie. Moja sústava, ktorej predbežný návrh mám v CAD, počíta s tým, že jej predná stena bude zaoblená, najmenší rádius v okolí basáka, zužujúca sa smerom k výškaču, a a tam i najviac zaoblená, možno i viac ako 10cm, ale viac parabolického tvaru, ako oblého. Jedna vec ma jeduje, ja chcem na nej symetrické umiestňenie reproduktorov vo vertikálnej osi, (estetické hľadisko) takže určitým difrakciám sa asi aj tak nevyhnem. Ale zase toto zaoblenie by to malo minimalizovať. Zaťiaľ to ešte nemám nasimulované v edge, lebo do nedávna som ešte nemal presne určené pásmo vyšsích stredov a výšiek, teda konkrétne meniče pre ne, a chcel som si ušetriť zbytočnú robotu. Ak by to vychádzalo v simuláciach hrozne, potom pristúpim k asymetrii, ale keď ja radšej symetriu . Pri tom tvare chem vytvoriť akýsi hybrid medzi týmito dvoma reprosústavami, ktoré sú na obrázkoch, ale s tým, že basák bude na prednej stene, nie na boku, a predná stena v okolí výškača a streďákov bude eśte viac zaoblená, a bez ostrej hrany prechádzajúca po bokoch do zadu ( parabolicky, elipsovo).

Oblé tvary stien. Čiastočne súhlasím, ale zároveň nie vo všetkom. Okrem krajšej estetiky takéhoto riešenia, je tam ešte jedna vec, ktorá hovorí pre zaoblené , tvarované bočné steny. Je ním večšia odolnosť takto zaoblenej steny voči vybráciam. Vychádza to z teórie predpetého nosníka. Skús napríklad klepnúť na špajhľu, ktorú držíš ty alebo niekto iný pevne na jej koncoch. A teraz to isté skús na tej istej špajhle, ale zohnutej, takisto pevne držanej na oboch koncoch. Ale ani v jednom pripade ju nenaťahuj, ani nestláčaj, len drž. Myslím že budeš mať predstavu toho rozdielu. Ono, eśte úćinnejšie pre zamedzenie vybrácií stien ozvučnice, keď zatiaľ vynecháme vnútorné asymetricky, a podľa určitých pravidiel použité výztuhy (tj. aby každá rozdelená plocha a jej rozmery neboly násobkom pôvodnej plochy), by vychádzaly oblé steny z polomerom zaoblenia do vnútorného priestoru, tj tvar podobný ohryzku pri pôdorysnom pohľade. (Tá sústava s keramickými meničmi) Ale to zas esteticky nieje až také príťažlivé, a funkčne je to len o malý kúsok lepšie ako zaoblenie von.

Je jasné, že zaoblené steny vo vnútry objemu nemajú žiadny kladný vplyv na obmedzenie stojatých vĺn, tie nastanu tak ci tak v objeme akéhokoľvek tvaru, tak ako tu už raz písal i VB. Niečo iné je však riešenie ako má patentované B and W, pri slimákoch, a pri stredových komorách toho nižšieho modelu odvodeného z neho. Avšak tam je to dosiahnuté hľavne hyperbolickým zužovaním sa trubice, tým dochádza k minimálnemu spätnému odrazu, a postupnému pohlcovaniu akustickej energie vo zvukovo pohltivom materiale, ( to jest zjednodušene povedané premene na teplo trením), takže ozvučnica sa vlastne spŕáva, akoby bola nekonečná.


Vnútorné skosenie. Zase čiastočne súhlasím, ale nie vo všetkom. Je samozrejmé, že čim menší priemer streďáku, tým večší vplyv. U basáku to uź nemá skoro žiadny význam. Ale zase napríklad (teraz neviem či Troels, alebo Tony Gee, ked budeš vážne chcieť, tak ti to môžem potom pohĺadať, a niečo sa mi marí že tuším aj Zaph), nameral ich vlyv i u 6,5 palcového, ći dokonca 8 palcového reproduktoru, ale hľavne vtedy, ak je predná stena hrubšia ako obvyklá jedna vrstva MDFky (typické rozmery u nás predávanej bývajú 16,18,20,22,24,26,30mm, teda minimálne 2x tento rozmer. ( presne ako uvádzaš, na 18 mm sa to nemusí prejavit) Čiže ono je to asi ako zo všetkým, že nič netreba preháňať, ale zvážiť.

S pozdravom Juraj.

[Umbriell Sattory]

Ešte k tomu riešeniu od B and W. Slimák to má rieśené ešte lepśie, ale holt, je to ich vlajkový model, a vyžduje i viac miesta

A na prvom obrázku je to zaoblenie čo som spomínal že chcem použit na mojej sústave, ale s tým, že u mńa bude plynulo naväzovať na bočnú stenu, čiže tam nebude tá hrana, ale plynulý prechod.

[godz]

To Check. To čo si napísal o pár príspevkov vyššie, s tým sa dá len súhlasiť. Ale prečo pri svojom špičkovom projekte tieto poznatky nevyužívaš? http://forum.audioweb.cz/viewtopic.php?id=8916&p=3
No a to záverečné hodnotenie Troelsa a Tonyho Gee - to je špica. Tým si ma dostal.

[mongol]

pro zelenáče bych nechal pro bedýnku klasický tvar krabice, určitě bych je nezatěžoval nějakou pružností a pevností, co se kdysi brala v prváku a která platí možná pro ohnutou překližku, nikoli pro slisované mdf bláto, které když se navíc nařeže a zkroutí, tak ztratí poslední zbytky své pevnosti.
Vnitřní zaoblení u měničů, jak je provedeno snímcích považuji za otřesnou ukázku rádoby hifismu z více důvodů.

[Umbriell Sattory]

To mongol.
To čo hovoríš o preglejke, to je zas vyztužený nosník, s použitím a aplikáciou ako predpetý nosník. "Lamelácia" , má skoro vždy svoje výhody.

Je jasné źe na výrobu je najjednoduchší kváder, ale zas niekomu sa páčia viac zaoblené steny, tak som sem umiestnil jeden zo spôsobov, ako na to. Je jasné, že existujú i iné, a možno lepšie, ale večšinou i pracnejšie.

K tej MDFke, a jej pevnosti po narezaní a ohnutí. JJ, už samotná MDFka je blato, to súhlasím. Nikto ale predsa nikoho nenúti robiť to z jedného kusu hrubej mdf a narezávať ju, a potom ohýbať. Omnoho lepšie vlastnosti by to malo, keby si použil viacero vrstiev tenkej HDFky (umakart, sololit, má večšiu hustotu ako MDF) alebo tenkej preglejky, a lepil po vrstváh. A bolo by to este jednosuchšie na výrobu. Ten prípravok, sa dá pouźiť pre oba prípady. A na tom obrázku je potom ešte vnútorná stena, ( oblúk z vnútra vyztužený vrstvou sklolaminátu), čiže statickej pevnosti by som sa určite neobával ani v prípade že by som použil narezávanie.

K tomu vnútornému zaobleniu pri otvoroch reproduktorov. Zatiaľ som našiel len odkaz týkajúci sa streďákov. Ten týkajúci sa reproduktorov väčších priemerov musím ešte pohľadať, mám ho dakde uložený, len už mám tých odkazov moc, a neviem to rýchlo nájsť.

http://www.troelsgravesen.dk/chamfer.htm

S pozdravom Juraj

[mongol]

někdy je problém se vyznat v mdf, v projektech tak např. nazývají i dřevotřísku. Tebou jmenované slepence HDF, umakarty, sololit... jim zase způsobí problém s obráběním amatérskou profilovou frézou, při R40 budou jim odlétávat jiskry.
Ty vnitřni obliny dělá správně např. amík Thiel, to nahoře je hrůza i proto, že nejdřív se někdo sere kvůli pevnosti s 30mm silnou deskou a potom jí odvrtá na 15mm kvůli zahloubení plechových matek, které se musí velmi opatrně zatahovat do povrchu, aby se potom při utahování repráku neprotočily!!! Několikrát jsem odvrtával protáčející se hlavu pevnostního imbusu v bedně s drahými měniči a není to žádná sranda! Jenom proto, že se mezi závity dostala nepatrná špona, tak se ustřihly čtyři hroty z plechové matice.

[check]

godz: To jsou slimliny, kde je to zkosení zároveň z ekonomických důvodů a designového požadavku vlastníka. Standart BR verze má to 1" zaoblení. 10cm zaoblení mám u jiného svého projektu (který je ale podstatně dražší), od kterého nebyly ještě žádné informace zveřejněny.
I to malé zkosení dost pomůže a s 1" zaoblením jsem spokojen.
Pouze za profesionální práci - provedení onoho 10cm zaoblení - zaplatíš odhadem 20k ve frézovacím centru, za které si můžeš ten můj veřejný projekt celý sám postavit.

[opa]

Když už se tu probírá konstrukce ozvučnice, zajímala by mě jedna věc. Každý jistě ví, jaký je rozdíl v poměru pevnost/váha (neboli spotřeba materiálu) mezi plnou tyčí a trubkou, nebo tyčí a příhradovou konstrukcí.
Při konstrukci reprosoustav se převážně používají desky z plného materiálu (MDF). Přitom stěna složená ze dvou tenčích desek spojených buď voštinovou výplní, nebo třeba tvrdší pěnou by měla mnohem vyšší pevnost a co je podle mě rozhodující, také vyšší odolnost proti nežádoucím kmitům a rezonancím. Po doplnění výztuhami ala Matrix by musela vzniknout velmi tuhá konstrukce.

[bubuxin]

[check]

To už jsme diskutovali ve Voňavé hoře u příležitosti výstavy HEnd snad 2008. Masa materiálu zajistí dobré vnitřní tlumení. Jakákoliv konstrukce bude trpět více frekvenčně vymezenými rezonancemi a prostorově sežere víc objemu. Je problém nechat vyrobit ve slušné kvalitě, jak říkáš trapnou, bednu z desek.
Jediné, co mi přijde zajímavé, by byla hliníková ozvučnice. Pak je ale zase problém s umístěním cívek pasivní výhybky.

[Umbriell Sattory]

To mongol:
JJ. s tým čo si napísal môžem len súhlasiť, v značení aglomerovaných materialov býva strašný bordel, a to nielen pri projektoch, ale i u rôznych výrobcov agl. mat.

Tie iskry možno pri umakarte, tam je to možné. HDfka (High Density Fiberboard) v užšom význame sololit, nieje až taká rozdielna od MDfky (Medium Density Fiberboar), lýši sa len hustotou (väčší lisovací tlak a teplota), pomerom lepidla a drevných vlákien a postupom výroby, takzvanou mokrou cestou. Skor by som sa u nej obával pálenia (hnednutia a opalovania opracovávanej plochy materialu, kvôly veľkému treniu), ak by otáčky frézy boly nastavené príliś vysoko, ale iskier asi nie. Ale to je tak zo všetkým, tvrdśí material vyžaduje menšiu obrábaciu rýchlosť nástroja i posuvu, alebo iný tvar nástroja.

Vnútorné obliny. JJ tie matky niesu až tak dobré, súhlas, Ale ber to tak, že som to sem dával len ako inšpiráciu, a niečo pre začiatok, s tým, aby som to tu naštartoval, a že sem budú ľudia postupne pridávať svoje nápady. Ak je to tak zlé, alebo sa ti to až tak nepáči, môźem ten obrázok bezproblému odstrániť. Vážne. Nech ostatný nemajú zlý príklad.

To check:

Mám pocit, źe si už zabudol, kto som ( lepšie povedané kde si už videl tento nick) . Na vedľajšom vlákne, " Ultimátna DIYreprosústava, dlhodobý projekt, pls rady"(aktývna reprosústava) si mi radil , či lepšie povedané reagoval na basovú sekciu, a na vyjadrenia VB na výhybky. Ja už mám časť repromenićov zakúpených, o výškači sa rozhodujem. Takže ešte raz, nie, na tomto vlákne nehĺadám žiadny konkrétny projekt ktorý by som chcel stavať, má to byť len inśpirácia pre iných.

K tomu zaobleniu, za normálnych okolností by si mal pravdu, za opracovanie na CNC by som sa nedoplaťil. Avšak našťastie mám, a je to aj uvedené v tom mojom vlákne na začiatku, prístup do Univerzitných dielní, a prístup k veľkej 5 osovej CNC fréze . Takže ma to víde len na pár "drobných" za energiu, nieaké opotrebovanie nástroja, a dáku dobrú flašku. Vedúci dieĺní je môj kamarát, (spolu s obsluhov CNC) už sme sa o tom bavili, je to nadšenec, a mám to naisto prisĺúbené.

Takže najdrahśie na ozvućnici ma víde material, ktorý som zvolil. A to eśte keby si vedel, źe to bude princíp "translam" technológie stavby, s použitím CLM (constrained layer damping). Toto neber ako chválenie, to v žiadnom prípade, ber to len tak, že to čo som schopný uśetriť na opracovaní, dávam do materialu. Predsa len má to byť moja finálka. Ale s týmto som sa asi sám dostal už dosť Sory.

S pozdravom Juraj

[Umbriell Sattory]

To Opa:
Oppa, to je svätá pravda. takáto dutá, alebo vhodným tlmiacim materálom vyplnená "voštinová" doska by bola asi najvhodnejšia.
Niečo na podobnom principe robí Adam Audio, pozri si ich použité technológie pri stavbe ozvućnice na ich stránke. (tuśím len najvyššie modely)

http://www.adam-audio.com/en/technology/ic

A v princípe to i eton pouźíva vo svojich membránach.

Má to obrovské výhody zhľadiska tlmenia a odolosti ozvućnice voći vybráciam, avšak jednu nevýhodu. Takmer nemoźnosť urobiť dačo také v domácich podmienkach, aby to aspoň ako tak vyzeralo k svetu. Niečo podobné je použitie techniky, technologie CLD (constrained layer damping), je to vśak velmi zjednodušená verzia.

K materiálom. Tlmenie stien ozvučníc, tj robenie ich odolnejśími voči vybráciam, sa dá dosiahnúť dvomi principiálnymi spôsobmi.( pozor, nezamieňať tmenie akustickej energie vo vnútornom objeme ozvučnice, a tlmenie energie parazitických, to jest neźelaných vybrácií samotných stien ozvučnice, to sú dve rozdielne veci)

Buď zvyśovať hustotu, a tým váhu pouźitého materiálu, a tým ich robiť takmer inertnými voći vybráciam. Avšak potom vychádzajú takéto materiály nepoužteľne ťažké, a ozvučnice veĺké (napr kameň alebo betón). A napriek všetkému, aj tak sa ti nepodarí potlaćiť zvonenie materíalu na urćitej frekvencii (rezonanciu), ktorý je pre každý materiál špecifický. Možeš ho len posnúť vyšsíe. Ale to sa dá i jednoduchśie vnútornými výztuhami.

http://www.hsi-luidsprekers.nl/Kastmaterialenonderzoek.htm

http://www.picosound.de/D_gehmat.htm

Druhý spôsob. Použiť material s čo najväčším vnútorným tlmením. Je to vlastne schopnost materiálu pohltiť energiu frekvencie, vybrácie svojou štruktúrou, a mechanicky ju premeniť na teplo. Udáva to akýsi koeficient vnútorného tlmenia materálu, tuśím sa značí alfa, ale poviem úprimne, nie som si istý, moźno sa označuje inak, bolo to už dávno, zabudol som). V jednoduchosti, je to pomer na jednej strane materialu (dosky) prijatej akustickej energie, a na druhej strane vyźiarenej enrgie. Teraz neviem, či sa niekedy udáva ako obrátená hodnota akustického odporu Rw, alebo či je Rw to isté, len inak značené. Ach tá skleróza . Napriíklad hobra (LDFka, Light Density Fiberboard) by bola najoptymálnejšia z dostupných materialov. Avśak tá ma zas nevýhodu takmer nijakej pevnosti pri spojoch, ćiže takisto nezrealizovateĺné. A takisto by zase sama vybrovala, nedokázala by dať pevný základ pre reprák, čiže jedine v kombinácii s neakým iným pevným materiálom.

Damping popisuje táto stránka, sú to síce marketingové keci, ale vychádzajú z reálnej teórie, a sú správne.

http://www.greengluecompany.com/understandingDamping.php

http://www.greengluecompany.com/effectsOfDamping.php

Ono to je eśte trochu zložitejśie. Drevo ako také, má určtú rýchlost šírenia sa zvuku v ňom. A tá je závislá na jeho hustote, module pruźnosti v ohybe E a takisto je závislá na smere šírenia sa signálu, kedže drevo je ortotropne-anizotropný material. Smer u dreva vśak vynechajme, budeme sa baviť len o aglomerovaných materáloch. Ani pri nich to nieje tak jednoduché s tým smerom, taká PDP (Preglejovaná Doska Preglejka) má tieź rozdielne vlastnoti v rôznych smeroch, aj ked u nej su len dva, v rovine dosky, a kolmo na ňu. Takisto Drevovláknité dosky, aj ked sa vám zdajú homogénne, nie sú, je to dané ich technológiou výroby. Vždy sú na okrajoch hustejśie ako v strede. Drevotrieskové dosky takisto.

Medzi hustotou materiálu ( malý edit. po veľmi rozumnej OPEho pripomienke, doplňam, že nasledovne uvedené platí hlavne pre drevo, a materialy na báze dreva. Niesom materialový inžinier, takźe nemôžem potvrdiť ani vyvrátit že to môže platiť i pre iné materialy, to by som si musel najprv doštudovať, Editované a doplnené sú len tie časti zvýraznené hrubo) a Modulom Pružnosti E v ohybe existuje akýsi matematický vzťah( aspoň u dreva) ( ak budete chcieť, potom ho môžem vyhľadat, ale hovorím, nemám to už všetko v hlave, človek po čase ked to denne nepoužíva zabúda) na základe ktorého sa dá pomerne presne určit koeficient vnútorného tlmenia materiálu. Velmi zjednoduśene z neho vychádza, že cím je večsia hustota materiálu ( dreva) ( po urćitú hranicu) a vyśsí modul pružnosti E, tým je i väćšie vútorné tlmenie. .Ale zas to platí len pre urćité hranice hodnôt, a veľmi závisí aj od vnútornej śtruktúry materialu.( dreva)

A ako všetko, ono je to ešte stále o niečo zložitejšie, ako to doteraz vypadalo. Všetko doteraz napísané platí, avšak rozdielne, pre rozdielne frekvencie. Jednoducho, tieto závislosti sú frekvenčne podmienené, a na každej frekvencii sa správajú rozdielne.

Z toho zjednoduśene vychádza, že najlepśí by bol kompozit z rozdielných materálov. AleboU dreva a mateialov na báze dreva, material z rozumnou hustotou, a vyskokým modulom E. Takisto Tvarom ozvućnice sa dajú uřčité zlepšenie dosiahnúť, ako som už spomínal predpätý a vyztužený nosník. O vnútorných výztuhách ani nehovorím, to je jasné, treba pri nich len dodržať l1 nieje rovné l2, l2 nieje rovné l3.....S1 nieje rovné S2, nieje rovné .... Ďalšia možnosť je, použiť rozdielne materiály alebo kompozity (sandviče) pre ozvučnicu basov, iný pre stredy, a iný pre výšky. Takto to napríklad robí i Wilson Audio.

Toto by mohol byť celkom zaujímavý materiál po tejto stránke v domácich podmienkach.

http://www.dyas.eu/absorption.htm

To Bubuxin: Mengela mi radšej nespomínaj , Nemyslím to v zlom na teba, ale na neho. Ale inak Ten postup a nápad super, Ja by som ju ešte možno pri osadzovaňí matky potrel dákym epoxidom, nech je to echt, to by sa už v žiadno prípade nemalo pretáčať. (toto je presne to čo som chcel, takéto praktické nápady)

To Check: Hliníkovú ozvučnicu by som bral ako dosť otáznu. Buď by musela byť dosť mohutná (pomerne hrubé steny), alebo by musela mať tvar vychádzajúci ako také škrupinové polotovary, kde by sa uplatňoval práve ten efekt predpätého a vyztuženého nosníka. Inak by podľa môjho názoru dosť zvonila.

http://www.bornrich.org/entry/hi-fi-nordic-tone-speakers-for-ultimate-acoustic-pleasure/

http://www.electrocompaniet.com/products/classic/speakers/

K tým materialom, prebieha diskusia i na tomto fóre. Kdo bude mať záujem a trpezlivošť, nech sa tým tieź prelúska. Je tam veľa i zavádzajúcich názorov (podľa môjho skromného názoru), ale niektoré nápady a riešenia sú zaujímavé, a pouźiteĺné.

http://www.diyaudio.com/forums/construction-tips/98834-discussion-what-materials-build-speakers-out.html


A ešte odkaz na pomerne jednoduchú výrobu akcelerometra ( na meranie vybrácií)

http://www.dimensionengineering.com/appnotes/vibration_meter/vibration_meter.htm

Edit: Doplňovanie odkazov. A editácia na základe dobrého postrehu OPEho.

S pozdravom Juraj

[Umbriell Sattory]

To mongol:
S tým Thielom si mal na mysli toto?



A ďalší nápad pre podopretie reproduktoru, pre zamedzenie vybrácií.

[mongol]

už mají novější stránky, nenašel jsem původní řez 7,2. Tam byla vykrojení dobře vidět.
http://thielaudio.com/THIEL_Site05/PDF_files/PDF_product_lit/CS7.2lit.pdf

s tím omezením vibrací koše dotahováním napínáku proti magnetu jsem si dost vyhrál, jakékoli pasivní podpěry Tebou uvedeného typu považuji za generátory vibrací.

[Umbriell Sattory]

Ahoj Mongol.

1. S tým napínakom a pasívnou podperou, máš na mysli dačo podobné ako používa BandW pri tych streďákoch a vyškačoch? Prosím Ťa, naozaj to neber v zlom, ale môžeš sem dať aj dáky obrázok? Keď to len takto povieš, zistím, že to mnou uvedené je zle, ale stále neviem ako to má byť správne.

2. V tom pdfku je vśak len jeden rez, a tam vidím ( ak teda niesom slepý ) len vnútorné vyztuhy, a tvarované ozvučnice streďákov z dákeho plastu, ale zaoblenie diery okolo reproduktorov z vnútra nie. Či Ty si mal na mysli tentoraz vonkajšie zaoblenia celej ozvučnice proti difrakciám?

Edit:
Aha, kurnik, zle čítam, si napísal že už to nevieš nájsť na stránke Thiela tak aby to bolo dobre vidieť. Sory. Asi už naozaj potrebujem okuliare.

S pozdravom Juraj.

[opa]

[opa]