hifi.slovanet.sk

[MaBat]

[michal mishek]

..nad väčšími priemermi, ako máš, by som už hádam ani nepremýšľal.. ;-)))
Pýtal som sa práve preto, lebo na mojej elipske to tam nemám (resp. to "požieranie" bude rozložené do širšieho pásma, takže to nevidím). Predpokladám, že tvoja technológia výroby nedovoľovala trochu to "stlačiť" a spraviť aspoň mierny náznak elipsy.

Ináč pozorujem ešte jednu spoločnú vlastnosť - nízku účinnosť "smerovania" okolo 10kHz pri malých odklonoch od osi (ty ju máš na 7-8 a potom na 10kilo, u mňa je to na cca 6-10kilo), tú si ale viem aspoň približne vysvetliť súvislosťou medzi geometriou vstupnej časti a vlnovými dĺžkami v tomto pásme.
Inak to mám po všetkých stránkach horšie, snáď s výnimkou horného konca pásme, kde ide 18Sound mierne vyššie. Nuž rozmery nepustia.. :-)
Ďakujem za informácie!

[michal mishek]

MERANIA PROTOTYPU
Môj známy - najlepší žilinský "merač", pochválil moju nedávno zakúpenú nehnuteľnosť. :-) Rozmerná obývačka s výškou jemne cez 3 m umožnila "dlhé okno". :-) Odmontovať som musel lustre (vidieť na fotografii), a keď sa prototyp postavil na šikovný merací stojan s "točňou", bol na všetky strany prakticky 1,5m voľný prietor (v horizontálnom smere naviac veľká rezerva). Bočné steny ozvučnice sú len "simulované" (basový menič sa nemeral, je vložený len kvôli čo najautentickejšiemu tvaru prednej steny).





Merania žiaľ prebiehali v rýchlosti, merača som mal zajednaného na jeden deň, čo sa pri úpravách výškového zvukovodu a meraní ešte jednych starších sústav ukázalo ako pekelne málo. :-/ Sem tam mi v meranich niečo chybuje, a skreslenia pre výškový drajver sme kvôli hluku robili len pre prvú verziu zvukovodu (celkovo najhoršiu). To je nevýhoda "nevlastnenia" vlastného meracieho aparátu. :-(
Os Y je pri dB hodnotách relatívna, finálne merania budú v absolútnom rozmere, skreslenia sú merané pri príkone cca 0,5W (1W, prípadne viac, bolo hlukovo neúnosné (citlivosť meničov)).

Stred - smerovky:


Kávová je v ose, potom 10,20,30,40° od osi. Je to zhruba to, čo som očakával. Milovníci rovných čiar zrejme zamdlievajú. :-))))
----------

Stred - skreslenie:


Pre mňa príjemné prekvapenie. V celom pásme dominuje druhá harmonická (čo mi nijako nevadí), jediný väčší problém je na 1750 Hz (4.harmonická). Zvukovo sa mi to zdalo ísť skôr zo zadnej strany (efekt bol počuteľný), takže dúfam, že to bude nejaká rezonancia subozvučnice pre stredotón, presnejšie jej spojenia s polystyrénovým prototypom prednej steny, alebo uchytenie meniča. Keď to celé bude z MDF, uvidím. Na polystyrén sa to žiaľ nedá úplne pevne naskrutkovať.
----------

Stred - impulz


Vidieť produkty peaku okolo 5,5kHz (vlnky) ,v každom prípade - CELKOVÝ TVAR je tam, kde som požadoval (mierny prekmit nevadí, skôr naopak).
----------

Stred - doznievanie:


Nepekný peak na 5,5kHz. Žiaľ, vlastnosť meniča (o ktorej som pred nákupom vedel).
----------

Stred - impedancia a elektrická fáza:

----------

Výška - smerovky:


Kávovo hnedá je os, potom 10,20,30° od osi. Odklon 40° som pri tejto verzii výškového zvukovodu z neznámeho dôvodu nezmeral. :-/. Ako som už prísal MaBat-ovi- zvlášta "nefunkčnosť" zvukovodu v pásme cca 6,5-10kHz.
Neuverejňujem verzie 1,2 a 3b, ktoré boli horšie v ose a mierne aj v smerovkách. Toto je verzia 3, ktorá bude základom pre MDF diel a ako som už písal, jedná sa o najkónickejšiu verziu.
----------

Výška - skreslenie:


Skreslenie u výšky som spravil (a uverejňujem) žial len pre prvú - najhoršiu verziu zvukovodu. Peaky skreslení sú práve v miestach, kde boli problémy aj na frekvenčnej charakteristike (bola to prvá verzia zvukovodu s "rúrkovitou vstupnou časťou" ala 18Sound), pri čom prekvapivé pre mňa bolo, že sa veľmi presne kryjú s PREPADMI na frekv charakteritike (u tejto verzie zvukovodu), nie s peakmi! :-o Kedže verzia 3 má výrazne vyrovnanejšiu frekvenčnú charakteristiku ako v.1 pre ktorú platia tieto skreslenia, očakávam pri finálnom meraní vylepšenia aj v tejto oblasti. V každom prípade - opäť dominuje druhá harmonická, ostatok je z môjho pohľadu rozumne nízko. Úzky peak na 2,2kHz mi príde opäť ako produkt nejakej rezonancie (v tomto prípade som nezačul nič), ale skúsenejší merači ma možno opravia.
Ako vidieť, skreslenia ND1090 z HobbyHifi sa mi nepodarilo dosiahnuť, možno pri meraní s ešte nižším príkonom by som sa k tomu priblížil (v HH merali pri úrovni 90dB, na čo by pri citlivosti tohoto meniča malo stačiť menej ako 0,02 W!!!). Zásadnú úlohu tu samozrejme zohráva aj zvukovod.
----------

Výška - impulz


Priebeh zodpovedá tomu, čo je pre kompresné drajvre bežné (čo som si všimol, podobným, aj keď zväčša menším, prekmitom sa prejavujú aj pásky).
----------

Výška - doznievanie


Tu som čakal lepší výsledok, v každom prípade zo 4-roch verzií výškového zvukovodu je toto najlepšie čo sa mi podarilo. Lalok na 2KHz je z môjho pohľadu horná a dolná "hrana" zvukovodu, resp. dosť ostrý prechod steny zvukovodu do roviny prednej steny ozvučnice (ale môžem sa mýliť). Tu chcem finálny diel viac zaobliť a pokúsiť sa tento "energetický zbytok" roztiahnuť viac do šírky a tým znížiť jeho úroveň.
----------

Výška - impedancia a elektrická fáza


Skúseným meračom, konštruktérom aj vzdelaným teoretikom vopred ďakujem za pripomienky a komentáre!

[check]

U výškáče ti na středech víc směrují difrakce, než vlastní zvukovod, který prostě přestává pracovat příliš vysoko a nenapojuje se na ně.

Při jakém napětí na reprosvorkách jsi měřil zkreslení?

Co to je za mikrofon? Když ho umístíš na metr dlouhou tyčku budeš mít hladší měření (odraz/difrakce od držáku).

[michal mishek]

Páni, očakával som divokejšie komentáre. :-I

2check: Môžeš prosím trochu rozviesť "víc směrují difrakce" ?

Napätie na svorkách bolo pri meraniach oboch meničov cca 1,3V - 1,4, čo zhruba zodpovedalo tomu 0,5W, ktorý spomínam. Priznám sa ale, že presne som to nesledoval, išlo mi len o to, aby som vedel, ako to skreslenie zhruba vyzerá a aby sme pri prelaďovanom tóne nedostali nevoľnosť.. ..ktorá v niektorých pasážach merania prichádzala. :-) Na finálnom prevedení určite spravím presný 1W, a rád by som aj 10W, ale bude to chcieť opustiť miestnosť a po meraní sa zrejme zoznámim s príslušníkmi. :-)))))

Mikrofón: Richard mi to vravel asi tri krát, ale nezapamätal som. Je to "kapsla" od nejakého nemeckého výrobcu (dve písmená?), stála to, čo veľmi kvalitný pódiový mikrofón na spev, výrobca dáva ku každej kapsli kalibračnú krivku, ktorá bola natiahnutá do Arty, ktorou sme merali. (ale to sú pre teba zrejme samozrejmosti, lebo meriaš často). Samotné "telo" mikrofónu je už DIY. Za odporúčanie s tyčkou ďakujem, posuniem ďalej a finálne merania môžem týmto spôsobom vylepšiť.

[FILIPAUDIO]

Ahoj.
Moc hezká práce.
Na podobná měření a na práci s frézou, nebo se sbíječkou mám sluchátka Lasogard LA3001, jsou německá asi za 200,-Kč, kupovaná v prodejně s pracovními pomůckami.
Byl k nim přibalen i papírek s grafem ůtlumu
Mají docela vyrovnaný ůtlum cca 30dB. Při velmi vysokých hlasitostech je s nimi slyšet i plno věcí, co díky "zavření ucha" nikdy neuslyšíš.

[check]

Stáhni si z http://tolvan.com/ The Edge a odsimuluj si difrakce na bedně. Tam, kde se ti v ose dělá hrb, je mimo osu díra - směrovost difrakcí.

[michal mishek]

Ale to v žiadnom prípade nie sú difrakcie ozvučnice, resp. jej hrán (čo zrejme myslíš (možno čiastočne hornej)). :-/ Prakticky všetko, čo vidieť na priebehoch výškáča (v sledovanom pásme) je prácou zvukovodu!
Pri meraní som skúšal zvukovod meniť a "virtuálne" zvačšovať pomocou dolepených častí - zmeny na hornej a dolnej hrane (resp. zvačšenie zvukovodu v tomto smere) robilo zmeny práve na cca 2,2kHz - posúvalo "lalok" na CSD nižšie a tým smerom rástla aj "získaná citlivosť". Zväčšenie zvukovodu do strán malo rovnaký účinok niekde na 1,4kHz. Tie laloky na CSD sú tam práve z hrán na zvukovode (prechod sten zvukovodu do roviny prednej steny) a tu mi Edge nepomôže (ak teda nevie simulovať difrakcie na zvukovodoch, čo nepredpokladám).

Rovnako, praktický prínos simulácií "difrakcií na bedni" je pre mňa nulový, predná stena jednoducho bude (z praktických dôvodov) taká aká je a všetky problémy (ak ich za problémy budem považovať) sa budú riešiť na strane procesingu (výhybky), pri čom prioritné bude chovanie vo výseku "os až cca 10° od nej". V tomto pásme budem hľadať čo najlepší kompromis. Ono tie mimoosové priebehy pre mňa nie sú až tak veľmi dôležité, ako pre MaBat-a. Samozrejme rád by som ich mal také uniformné a plynulo klesajúce, ale podľa očakávaní (hraničiacich s istotou) ich také mať nebudem. :-))) Prednosť v tomto prípade dostal "rozumný" rozmer prednej steny ozvučnice.

[godz]

Tie tvoje meniče majú na impedančke veľké množstvo artefaktov a to neveští nič dobrého. U tej výšky mám podozrenie aj na interakciu zvukovodu s membránou - alebo si mal nejaký problém pri meraní. Ani impulzky nevyzerajú bohvieako presvedčivo A ešte jedna poznámka. Samozrejme sústava nemusí mať priestorový vyžarovací diagram a la MaBat. Ak sa chceš sústrediť len na vyrovnanú amplitúdovú charku v ose +- 10 stupňov, bol by si si ušetril kopu výdavkov a práce keby si osadil meniče do rovnej ozvučnice a trochu sa pohral s ich umiestnením.

[MaBat]

[michal mishek]

"mám podozrenie aj na interakciu zvukovodu s membránou"
Čo tým myslíš?

"Ak sa chceš sústrediť len na vyrovnanú amplitúdovú charku v ose +- 10 stupňov, bol by si si ušetril kopu výdavkov a práce keby si osadil meniče do rovnej ozvučnice a trochu sa pohral s ich umiestnením."
Nuž ale to by som nezískal ten mimoosový útlm, ktorý bol hlavným dôvodom použitia zvukovodov. :-))) Resp. nejaký by tam bol, ale nie taký, ako napríklad ukazuje meranie smeroviek stredotónu. A samozrejme: výškový drajver nejde osadiť priamo do rovnej steny.
Vetou, na ktorú (predpokladám) reaguješ, som skôr chcel povedať, že pri finálnom ladení (ekvalizácii) sa budem snažiť čo najlepšie vyladiť to, čo sa deje v relatívne úzkom vyžarovacom uhle, a to, čo sa bude diať pri výraznejších odklonoch skôr "strpím" (lebo nič iné mi ani neostáva). Mimoosový útlm, ktorý som požadoval, a kvôli ktorému som tie zvukovody robil, tam ale bude!

--------
Samozrejme, ďakujem všetkým za komentáre.
Časť so zvukovodmi stále nie je zadaná do výroby, dokonca ani MDF blok, do ktorého sa bude frézovať, som na výrobu ešte nezaslal (prototyp som robil ručne, finál bude frézovať CNC). Posledné dni som ešte špekuloval nad "prehĺbením" zvukovodovovej časti. Teraz má jemne cez 6 cm. Kreslil som si rezy pri prehĺbení o 1 a 2cm (pri zachovaní šírky a výšky pri pohľade spredu), ale v horizontálnom smere sa tie zvukovody už tak zúžili (ostrý uhol), že to na mňa už opticky nerobilo dobrý dojem (Turbosound prelom 80-tych a 90-tych rokov). :-/ Rovnako by to skoro znemožnilo väčšie zaoblenie prechodu zvukovod-predná stena, ktoré plánujem na finále spraviť a ktoré po úvodných meraniach považujem za dôležitejšie ako predtým. Prototyp tejto prehĺbenej verzie som ale nerobil. Skúšali by ste ísť touto cestou?
Prípadne: aké iné zmeny (v rámci načrtnutých rozmerových mantinelov) by ste vyskúšali?

[michal mishek]

MaBat: ty nezapááááraj s tým dvojpásmom! :-)))))))

Korigovať sa bude to, čo sa bude dať. Pri vyhodnocovaní bude mať prednosť os a úzky uhol okolo nej. Ostatok bude "as is" a je mi samozrejme jasné, že korekcia v osi môže ísť proti požiadavke "mimo os", resp. spôsbiť tam zhoršenie. :-/
To, že sa elektricky nedajú "korigovať smerovky" mi je samozejme jasné. (nerátam zostavy meničov a čarovanie s ich oneskorovaním cez DSP)

DIY: Hľadám v "Geddes on Waveguides", a nevidím, prosím nasmeruj ma mierne.
Ďakujem!

[MaBat]

S tím šestipalcem už si zkrátka moc nepomůžeš, spíš je to pro tebe v tuhle chvíli omezující faktor ho tam mít, IMHO. Hlubším zvukovodem u něj už nic nezískáš a u vejškáče to tím pádem nemá moc smysl, když je pod ním takhle ten střeďák Snažil bych se to "jednoduše" dotáhnout do hladkého (tj. mělkého - tak, jak to máš) tvaru tak, aby střeďák s výškáčem na sebe plynule směrovostně navázaly, pokud možno (experiment ti problém očividně nedělá). Nic lepšího v tuhle chvíli už asi nevymyslíš...

http://www.diyaudio.com/forums/multi-way/103872-geddes-waveguides-527.html#post2565073
http://www.diyaudio.com/forums/multi-way/103872-geddes-waveguides-528.html#post2565389 a další

[michal mishek]

Skutočne veľmi pekne ďakujem za tú linku!!!!

[godz]

Tá interakcia medzi zvukovodom a membránou môže vznikať kvôli impedančnému neprispôsobeniu (t.j. zdvih membrány vs. hmota vzduchu vo zvukovode, prípadne nejaké ďalšie fajnovosti). A trocha máš nejasno v tom, na čo Ti majú slúžiť zvukovody. Ich použitie u Teba by malo priniesť v prvom rade výkonovo vyrovnaný vyžarovací diagram. Pokiaľ je cieľom dosiahnuť vyžarovanie a vyrovnanú charakteristiku vo zväzku +-10 stupňov, treba použiť iné typy zvukovodov. Tá "zvláštna nefunkčnosť zvukovodu" v pásme 6,5 až 10 kHz ako píšeš pár príspevkov vyššie je práve tým na čo má zvukovod slúžiť a to na zabezpečenie rovnomernej distribúcie zvukovej vlny do čo najširšieho vyžarovacieho uhla. Určite to teda nie je to čo hľadáš. Ja osobne so zvukovodmi moc nerobím, podľa mojej mienky sa dajú slušné výsledky dosiahnuť aj konvenčnými cestami. Pokiaľ ale poslúchneš MaBata, (v aplikácii zvukovodov má celkom slušné skúsenosti) môže Ťa celkom dobre navigovať.

[michal mishek]

Nie Godz, stále sa nechápeme. :-) Keď som spomenul "+-10 stupňov" nechcel som tým napísať (a ani som nenapísal!), že chcem vyžarovanie LEN do takéhoto výseku! Prosím prečítaj si ešte raz, v akej súvislosti som tento výsek spomínal!

Píšem celý čas o tom, že pri finálnej ekvalizácii budem brať tento úzky výsek ako najdôležitejšie pásmo a nedostatky (deformácie fr.char.) pri väčších odchýlkach od osi budú na druhej koľaji (čiže nebudem ekvalizovať pre nejaký "priemer v širšom uhle").

"zabezpečenie rovnomernej distribúcie zvukovej vlny do čo najširšieho vyžarovacieho uhla"
To by mohlo platiť pre takzvané difrakčné zvukovody, toto je skôr niečo iné.
Presnejšie pomenovanie pre to, čo tu riešim, by malo byť waveguide a cieľom je skôr "kontrola vyžarovania" ako "široká rovnomerná distribúcia". V praxi sa pri WG prakticky vždy sleduje čo najuniformnejší smerový vyžarovací diagram (a že to funguje - viď MaBat-ove merania). Rovnako platí, že sa týmto typom zvukovodu nekorigujú nedostatky na strane drajvra, čo pri historických zvukovodoch často platí (doháňanie citlivosti smerom k vyšším frekvenciám v ose - za cenu zužujúceho sa vyžarovacieho uhla v tomto pásme (hlavne kvôli slabej citlivosti vtedajších kompresných drajvrov na vysokých frekvenciách)).

Áno, MaBat-ove rady si beriem k srdcu. :-)

[michal mishek]

SUBOZVUČNICA STRED

Vzhľadom na montáž stredotónového meniča "zozadu" musí byť v mojej sústave ozvučnička pre stredotón demontovateľná (aby sa k stredotónu dalo dostať). Rozmerovo obmedzený rotovateľný (a tiež demontovateľný) diel zvukovodu a vzájomná blízkosť meničov pre stredy a výšky, nenechali veľa priestoru na solídnu MDF krabicu, rozhodol som sa teda, že využijem služby spriatelených autohifistov, ktorí robili zaujímavé výrobky z laminátu. Chalani v určitej fáze výroby (v reze steny je to tá stredná časť) používajú namiesto sklennej laminovacej látky akúsi dekovinu, ktorá po napustení živicou tvorí strednú časť s trochu inými vlastnosťami ako okraje. K tomu do živice pri niektorých vrstvách laminovania pridávajú jemný kremičitý piesok, ktorý to celé zaťaží.. ..nuž "hajtech" ktorý musí nadchnúť každého zanieteného konštruktéra. :-)))

Tvar stredotónovej subozvučnice som rozhodne nechcel kockový ani valcový, ďalším extrémom, ktorý som nechcel, bola z môjho pohľadu snáď najhoršia možnosť - ozvučnica guľového tvaru ala "stredy B&W" (pipík smerom dozadu na vlastnostiach veľa nevylepší).. ..najhoršia je samozrejme z pohľadu "vnútra" - z "vonku" naopak obmedzí difrakcie a z tohoto pohľadu je jej tvar výhodou.
Poslednou čiastočnou požiadavkou bolo mierne zakrivenie stien, ktoré ak by sa dalo, nebol by som proti.
Za veľmi dobré pokladám stredové subozvučnice navrhnuté Jim-im Thiel-om, žiaľ tvarovo sú už na domáce majstrovanie zložité a pre mňa potrebný objem by ich natiahol priveľmi dozadu, kde som už nemal dostatok miesta.
Predstava teda najviac smerovala k dozadu sa zužujúcemu objektu, ktorý by v priečnom reze mal obdĺžnikový tvar.

Ako tvarový základ poslúžil kvetináč od českej firmy Plastia, ktorý som rozrezal na 4 kusy a rozmerovo (a objemovo) dostal tam, kde som potreboval. Žiaľ, potrebný objem a maximálna možná hĺbka subozvučnice daná priestorom vo "veľkej" ozvučnici (dosť veľa jej celkovej hĺbky zaberie zvukovod) zredukovali plánovaný "dozadu pretiahnutý tvar" a skončil som pri nie veľmi hlbokom objekte.
Kopyto som potom dopravil k autohifistom, dohodol (nie nízku) cenu a čakal na to, kedy budú mať čas.. :-/
..po troch mesiacoch čakania som kopyto doniesol späť domov a začal riešiť otázku, či naštudujem laminovanie, alebo to celé vyriešim ináč.

Doma som mal dosť veľké množstvo starej dubovej dýhy, ktorá sa vďaka ušpineniu nedala na dýhovanie použiť. Nápad bol odvážny - lepiť to na kopyto po vrstvičkách a vytvoriť niečo ako "domácu preglejku" :-)
Keby som bol vedel, čo to dá roboty, nikdy by som sa do toho nepustil! :-))))
Ozvučnica má 14 vrstiev dýhy, čo vytvorilo hrúbku steny 10 mm. Na hranách som jednotlivé vrstvy dýhy "prekladal", čo objekt na "spojoch" spevnilo. Vďaka neveľkým rozmerom celého tohoto krytu, som sa tak po spomínaných 14 vrstvách dostal k "rigidnosti", ktorú som už považoval za dostatočnú.
Výsledný čas strávený s touto vecou bol ale šialený. Každá nalepená vrstva dýhy musela na stene preschnúť, potom sa zo strán obrezala, obrúsila a lepila sa vrstva na ďalšiu stenu. Keďže každá zo 14 vrstiev má vlastne 5 samostatných častí a obe "krabičky" som robil postupne (len jedno kopyto), strávil som tým skoro "celú mladosť". :-)

[bubuxin]

Fantastické, normálne je to škoda schovať dovnútra

[godz]

Pripadá mi to ako sadomasochizmus.

[michal mishek]

Godz, že teba rozpálilo to slovo SUBozvučnica..? ;-)))))))

[N.A.]

Neuvěřitelná práce , tak to ty bedny musíš mít až do smrti, s něčím takovým se už nebude jít rozloučit.

[mongol]

práce neuvěřitelná, škoda, že se mu místo ušpiněné dýhy neválel doma kus duralu, takhle dělá čim dál víc chyb

[michal mishek]

Joooj, dural, ten by som bral! :-) ...ozvučnica zo strán kľudne rebrovaná a do vnútra "headpipe" prilepený k neodýmu meniča, vyvedený na tie rebrá.. ;-)
Žiaľ, v pivnici som dural nemal. :-))))))

[mongol]

teplo, když neděláš all in aktiv není problém, ale měl bys vyřešen rozebiratelný skelet + mont. skupiny a jemně opřený magnet o stavitelný duralový hranol není v otázce snížení vibrace koše k zahození (nějaké trapné pokusy s plíšky u basáčků mají realizované např. grand utopie)

[michal mishek]

"ale měl bys vyřešen rozebiratelný skelet "
Ten ja vyriešený mám. :-) ..podvečer hodím ďalšie fotky.

Teplo nebude pri mojom použití reálnym problémom, citlivosť stredu je taká, že pri bežných hlasitostiach tam pôjde max. 1 watt, takže vytvorené teplo nebude veľké. Keby som ale bol "studio monitor výrobca", alebo by to malo slúžiť ako PA bedňa, zrejme by som to riešil. Ozvučička bude vystlaná hrubým filcom a priestor za meničom prakticky doplna vytlmený vatou. Obe tlmenia sú VÝBORNÉ tepelné izolanty.

Opretie magnetu, pri meniči s takýmto mohutným košom, nepovažujem za nutné.

[michal mishek]

SUBOZVUČNICA STRED ÚCHYTKY

Ozvučnička je nalakovaná, urobený otvor pre kábel s prechodkou a malý otvor na vyrovnanie pri zmenách atmosferického tlaku (aj keď úplne vzduchotesné by to zrejme aj tak nebolo).

Úchyty sú hliníkové "L"-ká. Trochu som mal obavu, aby sa hliník neohýbal, ale skúšobné zaskrutkovanie neukázalo žiadny problém. Za zmienku a odporúčanie stoja podložky s vlepeným gumenným tesnením - tieto som zakúpil v Hornbachu, ale potom som ich našiel aj v iných obchodoch. Myslím, že na spájanie takýchto "potenciálne rezonujúcich častí" je to výborné. Navýhoda jediná - oba druhy, ktoré som mal, sa pri silnejšom zatiahnutí deformovali (kovová časť), takže je nutné dať medzi skrutku (alebo matku) a túto gumennú podložku ešte jednú bežnú kovovú podložku (viď obrázok). Z vnútra subozvučnice sú bežné natĺkacie závitové vložky.

[michal mishek]

SUBOZVUČNICA STRED BITUMEN

Z technického pohľadu to populárne "bitumenovanie" až tak veľmi neschvaľujem, ale vyskúšal som... ..a následne aj použil! :-) Stredotónová subozvučnička mala pri poklepe takú celkom "ostrú" rezonanciu, ktorá sa s nalepovaním ďalších vrstiev dýhy (viď jej konštrukcia pár príspevkov vyššie) posúvala frekvenčne hore. Nalepenie bitumenu ju naozaj dobre "umŕtvilo".
Jasné mi je, že "pohlcovanie zvuku", ktorého sú plné autohifi katalógy, nenastalo prakticky žiadne, a efekt bol vyvolaný predovšetkým pridanou hmotnosťou a výrazným vnútorným tlmením asfaltového materiálu.
Dlho som zvažoval použite materiálov pre stavebné účely (nebudem predsa platiť 10 násobnú cenu na "to isté"), ale po exkurziách v niekoľkých stavebninách a preštudovaní produktových listov, som predsa len zakúpil "autohifi materiál". Druchema síce ponúka niektoré "téráky", ktoré sú relatívne ťažké (materiál určený pre strechy - drobné kamienky na povrchu), žial bolo to stále cca na polovici mernej hmotnosti AH bitumenov a praktickú realizáciu sťažoval intenzívny zápach.
Z ponúkaných autohifi materiálov som vybral ten "najťažší" - Vibraflex od f. Merford. Plát hrúbky 4 mm, ktorý som použil, má 8 kg na m2, domáce zvedavé zváženie dokonca ukazuje o nejakých 5% viac. :-o
http://www.noisecontrol.nl/media/newmedia/bestanden/Vibraflex%20EN%20(NCS.P.4110.1.2).pdf
Cena bola vysoká, oproti niektorým "čarovným" autohifi materálom ale stále prijateľná. Vyrába sa to skôr pre priemyselné použitie, takže človek neplatí za fotku známeho amerického "tunera" na obale výrobku.
Z jednej strany je povrch nalepovací, túto lepivú časť som ale nepoužil na uchytenie k stenám ozvučnice, pláty bitumenu som nalepil gumovým lepidlom v spreji a "nálepku" som nechal otočenú smerom dovnútra ozvučnice a potom som ju využil na jednoduchšie uchytenie filcového tlmenia, ktoré bitumen prekrylo. Vibraflex samotný je skôr "tuhší" ako iné bitumeny, ktoré som mal v ruke, teplovzdušnú pištol ale nebolo treba použiť - stačilo dať narezané kúsky pred lepením na chvíľku na radiátor a tam zmäkli.

Z vnútornej strany ozvučnice vidieť výrez s gumenným "tesnením". To je miesto, kde by sa síce kôš stredotónového meniča dotýkať nemal (podľa nákresov cca 1mm medzera), ale pre istotu som to takto poistil, lebo rezonancie s takýchto dotykov sa následne tažko hľadajú. :-)

[michal mishek]

SUBOZVUČNICA STRED - TLMENIE

Perfektnú hustú plsť, mi doniesol kamarát. Dodávať by ju mala nejaká firma z Nového Mesta n. Váhom. Ak by niekto potreboval, môžem zistiť presný názov zdroja. Hrúbka 1 cm.
Zadná časť subozvučnice (priestor za meničom) bude ešte tlmená "kockou" z minerálnej vaty (zabalená v niečom, ešte neviem čom).

[opa]

Váhal jsem, jestli mám do toho kecat, ale snad budu správně pochopen.
Líbí se mi veliká pečlivost a důkladnost, každý detail je propracovaný, skvěle udělaná dokumentace, všechno naprosto super.
Ale proč potom ta měření dopadla tak děsivě, jak ukazují grafy ?
S trochou nadsázky mám pocit, že kdybych teslácké repráky 20let staré nacpal do bedýnky od rajčat, nemohlo by to dopadnout takhle.
Počítám, že nejspíš jde o nepochopení na mé straně, ale mohl by mě někdo nasměrovat, v čem je chyba ?

[michal mishek]

Merania samozrejme nevyzerajú tak, ako keď sa dá stredobasový Morel do stredu rovnej 1x1m dosky. :-)
Ak napíšeš konkrétne v čom ti prídu "desivé", pokúsim sa odpovedať.
Z môjho pohľadu je čiastočne prúser CSD u výškového drajvra (čo sa pokúsim čo najviac eliminovať a ak to nepôjde, budem deliť vyššie), naopak, napríklad také skreslenia považujem za silne nadpriemerné. Celkovo je to ale na 90% presne to, čo som očakával. Jednoducho "rovné čiary" sa pri strede na krátkom zvukovode, rovnako ani pri kompresnom drajvri nedajú čakať.

Napísal by som aj to, že možno je problém v "mierke", ono keby som trebárz tie skreslenia dal do takéhoto zobrazenia:
http://www.accuton.de/grafik/diagramme/C173-6-090%20DIST.jpg
vyzerali by opticky podstatne lepšie. :-) ..ja som ale potreboval vidieť čo najviac.